Kvalita spánku ako mediátor vzťahu medzi vnímaným stresom a depresívnou symptomatológiou
DOI:
https://doi.org/10.48095/cccsp202608Klíčová slova:
spánok – depresia – stres – dospelá populácia – mediačná analýzaAbstrakt
Cieľ: Cieľom výskumu je preskúmať súvislosti medzi vnímaným stresom, kvalitou spánku a depresívnymi príznakmi, pričom sa zameriava na sprostredkovateľský vplyv kvality spánku vo vzťahu medzi stresom a depresívnymi príznakmi vo vzorke slovenských dospelých. Metódy: Výskumnú vzorku tvorilo 248 osôb vo veku od 18 do 79 rokov s priemerným vekom 39,1 roka. Zber údajov prebiehal pomocou dotazníkovej metódy, konkrétne pomocou Škály vnímaného stresu-10 (PSS-10) na posúdenie vnímaného stresu, Pittsburského indexu kvality spánku (PSQI) na hodnotenie kvality spánku a Beckovho dotazníka depresie II (BDI-II) na meranie prítomnosti a závažnosti depresívnych príznakov. Výsledky: Analýza lineárnej regresie ukázala, že vnímaný stres (β = 0,528; p < 0,001) aj kvalita spánku (β = 0,262; p < 0,001) sú významnými prediktormi depresívnych symptómov, pričom vnímaný stres je významnejším prediktorom. Okrem toho medičná analýza odhalila významný nepriamy vplyv vnímaného stresu na depresívne symptómy prostredníctvom kvality spánku (β = 0,0942). Dimenzie dotazníka PSQI, konkrétne subjektívna kvalita spánku (ρ = 0,404, resp. ρ = 0,311) a narušenia denného režimu súvisiace so spánkom (ρ = 0,485, resp. ρ = 0,343), vykazovali najsilnejšie korelácie tak s depresívnymi príznakmi, ako aj s vnímaným stresom. Záver: Vnímaný stres a kvalita spánku sú dôležitými faktormi spojenými s depresívnou symptomatológiou, o čom svedčia ich významné súvislosti s depresívnymi príznakmi v rámci tejto vzorky. Vyššie úrovne vnímaného stresu a horšia kvalita spánku boli spojené s závažnejšími depresívnymi príznakmi. Okrem toho kvalita spánku štatisticky sprostredkovávala vzťah medzi vnímaným stresom a depresívnymi príznakmi, pričom čiastočne vysvetľovala túto súvislosť priamo aj nepriamo. Na overenie smerovania týchto súvislostí a ďalšie vyhodnotenie navrhovaného medičného modelu sú potrebné budúce longitudinálne štúdie. Tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť riešenia stresu aj porúch spánku pri liečbe depresívnych porúch.

