Adaptívne správanie a význam jeho hodnotenia v klinickej praxi

Abstrakt

Cieľom príspevku je oboznámiť odbornú verejnosť s významom hodnotenia adaptívneho správania v kontexte zmien, ktoré prináša nová Medzinárodná klasifikácia chorôb, 11. revízia. Adaptívne správanie je súbor koncepčných, sociálnych a praktických zručností, ktoré sa ľudia učia a využívajú ich v každodennom živote, a ktoré im umožňujú samostatne fungovať v spoločnosti. Ide o veku primerané správanie, definované očakávaniami prostredia, v ktorom jedinec žije a je modifikovateľné počas života. MKCH-11 zaradila adaptívne správanie medzi základné kritériá pre diagnostiku poruchy intelektu, podobne ako je to v DSM-5. Úroveň adaptívneho správania, hodnotená pomocou štandardizovaných metód, má rovnakú váhu ako výsledok inteligenčných testov, čo reflektuje moderný prístup v diagnostike a plánovaní intervencie. Hodnotenie adaptívneho správania je tiež súčasťou diagnostiky iných neurovývinových porúch, ako sú poruchy autistického spektra alebo ADHD, kde pomáha určiť mieru funkčnosti. Svoje miesto má aj pri neurodegeneratívnych a genetických poruchách ovplyvňujúcich funkciu CNS. Vzhľadom na nedostupné štandardizované metódy pre našu populáciu praktickou otázkou ostáva spôsob hodnotenia, ktorými by sme ho vedeli objektívne zhodnotiť. MKCH-11 uvádza behaviorálne indikátory, ktoré sú typické pre jednotlivé stupne poruchy intelektu v rôznom veku.