Adherencia k liečbe pri psychických poruchách a iných chronických ochoreniach

Autoři

  • Štefan Artim Psychiatrická nemocnice Brno, Česko Autor
  • Ján Pečeňák Psychiatrická klinika, Univerzita Komenského, Lekárska fakulta a UNB, Bratislava, Slovensko Autor

DOI:

https://doi.org/10.48095/cccsp202507

Klíčová slova:

adherencia k liečbe – chronické neinfekčné ochorenia – nonadherencia – perzistencia

Abstrakt

Väčšina psychických porúch patrí k chronickým neinfekčným ochoreniam, ktoré si vyžadujú dlhodobú liečbu. Tá ma za cieľ minimalizovať alebo odstrániť symptómy psychickej poruchy, zabrániť relapsu príznakov, prípadnej rehospitalizácii a zlepšiť kvalitu života pacientov. Dodržovanie odporučených postupov je jedným z podstatných faktorov pri napĺňaní týchto cieľov. Zmeny od autoritatívneho prístupu lekára k liečbe pacienta k väčšiemu dôrazu na autonómiu pacienta sa odrážajú aj v terminológii. V práci sú opísané zmeny konceptov od kompliancie cez adherenciu ku konkordancii. Sledovanie adherencie má byť súčasťou bežnej klinickej praxe a aplikovať sa môžu jednoduché postupy ako je diskusia s pacientom, vedenie záznamov o užití, počítanie tabliet, až po technologicky náročné postupy, ako sú lieky obsahujúce elektronické čipy, ktoré signalizujú užitie lieku. Z medicínskych databáz a databáz poisťovní sa stanovuje podiel skutočne vyzdvihnutého lieku z množstva predpísaného lieku. Tento podiel, tzv. medication possesion ratio (MPR) je často využívaný v analýzach adherencie k liečbe. Pri farmakologickej liečbe psychických porúch zohrávajú pri nedostatočnej adherencii úlohu aj špecifické faktory, ako je stigmatizácia a chýbanie náhľadu. Pri liečbe schizofrénie môžeme predpokladať adherenciu v priebehu 12 mesiacov asi u 50 % pacientov, podobné zistenia sú aj pre bipolárnu afektívnu poruchu a unipolárnu depresiu. Publikované údaje však majú široký rozsah v závislosti od metodiky stanovovania a populácie pacientov, v observačných štúdiách môže dosahovať perzistencia v liečbe až 90 %. Nonadherencia pri liečbe psychických porúch nie je výnimkou. Zisťuje aj pri telesných chorobách ako je hypertenzia (27–40 %), diabetes (približne 40 %) a osteoporóza (až 60 % po prvej preskripcii). Zlepšovanie adherencie si vyžaduje zameranie sa na dôvody, ktoré u pacienta vedú k úmyselnej či neúmyselnej nonadherencii a cielené riešenie týchto príčin môže byť často pomerne ľahko realizovateľné. Patrí k nim zjednodušenie denného režimu užívania medikácie alebo predpis liekov s menším doplatkom. V poslednom období sa vyhodnocujú možnosti mobilných aplikácií a prostriedkov využívajúcich postupy umelej inteligencie.

Stažení

Publikováno

2025-04-30

Jak citovat

Artim, Štefan, & Pečeňák, J. (2025). Adherencia k liečbe pri psychických poruchách a iných chronických ochoreniach. Česká a Slovenská Psychiatrie, 121(2). https://doi.org/10.48095/cccsp202507