Osamelosť a sociálna izolácia u ľudí s látkovými závislosťami

Abstrakt

Cieľom práce je priniesť naratívny prehľad literatúry o problematike osamelosti a sociálnej izolácie u ľudí s látkovými závislosťami. Osamelosť je významným faktorom vplývajúcim na kvalitu života, duševné zdravie, somatické zdravie a mortalitu. Vzťah osamelosti, sociálnej izolácie a užívania psychoaktívnych látok a závislosti nie je dostatočne preskúmaný. Prevalencia osamelosti a sociálnej izolácie je u ľudí s látkovými závislosťami v porovnaní s bežnou populáciou významne vyššia. Závažnosť pocitov osamelosti je v pozitívnom vzťahu so závažnosťou symptomatiky závislosti. Intenzívne sociálne kontakty s užívateľmi psychoaktívnych látok a deficit vzťahov s neužívateľmi sú rizikovým faktorom rozvoja a udržiavania závislosti a tá postupne vyúsťuje k sociálnej izolácii a osamelosti. Paradoxne, osamelosť a sociálna izolácia vzrastajú pri vstupe do liečby, ale v priebehu liečby významne klesajú. Vzťah medzi osamelosťou a užívaním psychoaktívnych látok je najvýraznejší u mladých ľudí a žien. Ako sľubné sa javia klasické aj digitálne intervencie zamerané na zmeny kognícií súvisiacich s vnímaním osamelosti. Na zníženie sociálnej izolácie môžu byť využívane postupy sociálnej preskripcie.